Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Dejiny obce pred II. svetovou vojnou

Rok 1798 bol pre Vojany smutným rokom, pretože takmer celú obec zničil ničivý požiar. Hovorí sa, že farárov pomocník sa chcel farárovi pomstitť za to, že ho vyhrešil, lebo mu stratil jednu sliepku. Jedna starena mu nato odporučila, aby zobral so sebou pár žeravých uhlíkov keď pôjde farárovi dojiť, a aby ich hodil do slamy pod kravy a nechal ich tam. Požiar následne vypálil takmer celú obec, lebo na vtedajších slamených strechách sa oheň šíril veľmi rýchlo a nekontrolovateľne.

Vojany nevynechal ani cholerový mor, čo potvrdzujú údaje  o úmrtiach: za normálnych okolností bolo vo Vojanoch 7-8 úmrtí za rok, zatial čo v roku 1829 to bolo 23, v roku 1830 27, v roku 1831 až 72 úmrtí. A to ľudia ani nevedeli príčinu týchto úmrtí a až od júna roku 1831 sa mor začal nazývať cholerou. Navyše zlá úroda v roku 1830 zapríčinila hladomor, teda zmnohonásobila zúfalosť ľudu. Aj Vojany boli izolované vojenskými kordónmi, čo spolu s proticholerovými opatreniami vyvolalo napätie, čo vyvrcholilo 4. augusta 1831, keď obec vstúpila do cholerového povstania, ktoré prišlo potlačiť 7. autusta ulánske a 23. augusta pohraničné vojsko. Pozostatky týchto cholerových hrobov vidno aj dnes vo forme krovím a burinou zarastených neobrábaných "ostrovčekov" uprostred obrábaných polí.

V roku 1839 bola postavená škola už na jej súčasnom mieste. Na prelome storočí sa 1/3 obce vysťahovala do Ameriky.

Rok 1882 bol ďalším smutným rokom obce. Dňa 19. apríla sa zopakovala tragédia z roku 1798, keď takmer celé Vojany vyhoreli následkom ničivého požiaru. V tento deň sa o druhej hodine poobede rozozvučali zvony kostola a ľudia na poliach vidiac dym stúpajúci z dediny zúfalo bežali domov zistiť, čo sa deje. Na dvore farára vznikol požiar, ktorý sa po slamených strechách rýchlo rozšíril na okolité budovy. Kým ľudia dobehli z polí, poniektorí už nestihli povynášať ani nábytok z domu. Za hodinu už vyhorela celá západná časť obce a terajšia Elektrárenská ulica.

V I. svetovej vojne zombrelo v bojoch veľa mužov aj z Vojany. Zostalo po nich veľmi veľa sirôt a vdov. Po vojne bola obec pričlenená k Československej Republike.

Vojany sa v tomto období rýchlo rozrastali, v roku 1942 mali už 715 obyvateľov. Na jedeň roku 1938 bola obec na základe viedenskej arbitráže okupovaná hortyovcami a pririeknutá Maďarskému kráľovstvu, na jar roku 1945 opäť Československej republike.

Hrôzy II. svetovej vojny prežívali Vojany na jeseň roku 1944, keď Sovietske vojsko bombardovalo ustupujúce nemecké jednotky a viaceru bômb dopadlo aj na obec. Svedkami bojov sú aj dnes mnohé poplátané plechové strechy, ktoré boli prestrieľané ruskými vojakmi. Nemci počas ústupu odstrelili železný železničný most, ktorý bol znovupostavený po vojne. Vojany boli oslobodené 25. novembra 1944 a pamätná tabuľa bola odhalená 24. novembra 1974 na budove vtedajšieho MNV, dnes budova pri súčasnom Obecnom Úrade. Aj v tejto vojne padlo v bojoch veľa vojakov z radov Vojančanov. Po oslobodení aj tu prebiehala reslovakizácia. V pamňtiach starších ľudí ešte stále žijú momenty vojny, o ktorých ochotne rozprávajú, hoci neradi na ne spomínajú.


 

Dejiny obce po II. svetovej vojne

Po vojne sa obec začala rozvíjať rýchlym tempom. Už v roku 1948 bola vo Vojanoch založená osemročná stredná škola, ktorú navštevovali žiaci z viacerých okolitých dedín.

V päťdesiatych rokoch sa začala výstavba prvej ťažkej priemyselnej inštitúcie - závodu na moderné spracovanie konope - Konopáreň, ktorá poskytovala vtedy zamestnanie pre niekoľko sto ľudí. Odvtedy vystriedala niekoľko majiteľov a aj názvov: Lykotex, Sklotex a akciová spoločnosť Finmag, ktorá vyrábala skotextílie.

V roku 1951 bol vo Vojanoch prvý pokus o založenie jednotného roľníckeho družstva, ktorý sa u ľudí neujal. Rýchlym tempom sa rozvíjal kultúrny život, bolo zriadené a do užívania odovzdané kino, kultúrny dom a nové nákupné centrum. Boli zriadené pravidelné autobusové linky s tromi zastávkami a lekársky obvod pre obyvateľov ôsmich okolitých obcí s obvodným lekárom a ambulanciou. Dňa 23. júla 1956 bola začatá výstavba novej školy. V roku 1957 ukončili výstavbu budovy školy a v decembri bola odovzdaná do užívania základná škola s deviatimi učebňami pre dvesto žiakov.

V prvých májových dňoch toho istého roku začalo vytrvalo pršať, k čomu sa ešte pridali dažďové vody a topiaci sa sneh z hôr. Následná povodeň roztrhala hrádze a zaplavila rodiace polia, na ktorých dva týždne stála bahnistá vody, a nastávajúce neskoré mrazy úplne zníčili úrodu.

Po prvom neúspešnom pokuse založiť JRD bolo po šesťmesačnej agitácií znovu založené v roku 1957 s devätnástimi aktívnymi členmi. Následne v rámci komasácie v záujme efektívnejšieho obhospodarovania boli zjednotené všetky pozemky v JRD.

1. júna 1959 sa veľkými oslavami začala regulácia tokov na východoslovenskej nížine. V nasledujúcich rokoch boli postavené hrádze pozdlž tokov Laborca, Uhu a Latorice, čím bolo získaných niekoľko tisíc hektárov kvalitnej pôdy.

Kultúrny život čoraz viach napredoval. V roku 1960 zväčšili kultúrny dom a postavili javisko pre divadelné vystúpenia. Obec násladne často navštevovali rôzne herecké súbory. najčastejšie však herci z Košického divadla Thália. V apríli 1961 obec ako jedna z prvých dostala na radosť jej obyvateľov nočné osvetlenie, keď bolo postavených 26 pouličných svetiel.

V roku 1962 sa rozhodnutím vlády v rámci programu industrializácie východného Slovenska začala výstavba najväčšej tepelnej elektrárne na Slovensku. V tejto elektrárni a v Košických VSŽ sa malo kúriť uhlím z Ruska, k čomu bolo potrebné postaviť až po Košice širokorozchodnú železničnú trať. Tieto stavebné práce poskytovali veľké množstvo pracovných príležitostí. V tomto istom roku bol cez Laborec postavený moderný železobetónový cestný most a v októbri bola dokončená a odovzdaná do užívania aj reštaurácia s kapacitou 200 hostí. V tomto čase navštevovalo deväťročnú základnú školu 350 detí zo širokého okolia.

Na Laborci bola v roku 1966 postavená priehrada pre zásobovanie tepelnej elektrárne, ktorá bola dokončená a zapojená do elektrorozvodovej siete Mier dňa 21. apríla tohto roku. Elektráreň mala šesť blokov s celkovým výkonom 660 MW. Jej komín mal výšku 200 metrov. Ukončila sa výstavba širokorozchodnej trate a prvého mája bola začatá preprava železnej rudy a drveného úhlia do Východoslovenských železiarní. Výstavba slovenskej časti železnice trvala dva roky.

V roku 1969 sa začala výstavba druhej časti tepelnej elektrárne, v ktorej pracov alo veľa Vojančanov. Stavba bola ukončená v roku 1972, keď 30. augusta navštívil už hotovú elektráreň H´Gustáv Husák, prvý tajomník KSČ. Komín novej elektrárne bol vysoký 300 m, vyrovnal sa teda výške Eiffelovej veže.

Stúpol záujem ľudí o kultúru a o moderný spoločenský život, v čom sa odzrkadloval vzrast životnej úrovne. Boli založené rôzne spolky,, ako športový spolok, Spolok pre futbalistov, rybárske a poľovnícke zväzy, hasičský zbor, Zväz Československo - sovietskeho priateľstva, Slovenský zväz mládeže, Zväz žien a iné. Tieto spolky boli medzi ľudmi beľmi populárne, zapájalo sa do nich veľa občanov.

V týchto rokoch čoraz viac prosperoval rošnícke družstvo a v januári 1975 sa k Vojanskému JRD pripojili družstvá z Ižkoviec, Beší a Drahňova.

V roku 1976 sa na dvadsať štyri rokov postavil na čelo obce František Kovács.

V roku 1977 vzniklo vo Vojanoch veľa pracovných príležitostí. Začalo sa so stavbou novej materskej školy, ktorá bola dokončená o rok s kapacitou 60 detí. JAS Bardejov tu postavil závod na výrobu obuvi, bola tu postavená rafinéria ropi Slovnaft a. s. V roku 1980 bola začatá výstavba budovy obecného úradu, v ktorej boli umestnené aj ambulancie obvodného a zubného lekára. V záujme urýchlenia dopravy bol v roku 1981 postavený nový hlavný cestný ťah smerom k Slovnaftu a elektrárni.

Roku 1991 sa JRD v Drahňove osmaostatnilo a v roku 1992 bola k spokojnosti obyvateľov začatá plynofikácie obce. V tom istom roku bola odhalená pamätná tabuľa na počesť padlých v II. svetovej vojn. V roku 1993 sa rozpadlo JRD a bolo znovuzaložené ako Roľnícke družstvo. V roku 1995 bolu položené základy domu smútku, ktorý bol slávnostne odovzdaný už o dva roky. Od roku 1996 Vojany patria pod Michalovský okres. Na jar boli začaté rekonštrukčné práce na elektrárni, počas ktorých bol o 100 m znížený nový komín a boli inštalované dymové filtre na redukciu mnoštva unikajúcich exhalátov. Od augusta 1998 nesie miesne poľnohospodárske družstvo názov Agrodružstvo Vojany. V roku 1998 bolo v OPZ(Obchodno prevádzkový závod) Vojany a. s. Slovnaft zastavené spracovanie ropy. Na jeho území začala činnosť spoločnosť SWS s. r. o., ktorá bola založená roku 1993. OPZ Vojany bol zrušený k 31.12. 1998 a SWS s. r. o. bola zaradená do holdingu Slovnaft. SWS má v súčasnosti 83 zamestnancov.  Od roku 1998 Lykotex, neskôr Sklotex, závod Vojany patrí pod Finmag a. r. Revúca. Naďalej sa v ňom vyrábajú sklotkaniny.

Spodná voda v roku 2000 spôsobila v dedine veľké problémy, a tak obec začala s výstavbou odtokových kanálov a čerpacej stanice, ktorá odčerpáva vodu do rieky Laborec. V roku 2001 boli preasfaltované obecné cestné komunkácie a bola začatá stavba chodníkov, ktoré sa v celej obci vykladajú betónovými dlaždicami. Týmito prácami sa začala výrazne meniť tvár obce.

Obec dostala a vysvätila v rámci veľkolepých osláv svoj nový erb, ktorý je spolu s vlajkou obce vytavený na obecnom úrade. Významným krokom bolo odovzdanie deväťročnej základnej školy do vlastníctva cirki.

 


 

Cirkevná história obce

Ambrus Csicseri (Ambruš Čičeri) v roku 1617 dal postaviť reformovaným Vojančanom kostol, ktorý bol vysvätený 25. júna 1617. Tento kostol stál na kopci, kde sa v súčastnosti nachádza cintorín. Jeho steny boli z tehál a strecha bola pokrytá šindľami. Vo veži mal dve zvony odliate v roku 1611. Na jednom z nich bol nápis "In honorem Dni Jesus Christi Egreg. Dnus Ambrosius de Csicser. Ontotte Vatzis Bálint." Tento zvon v roku 1865 praskol a znovuliaty dodnej slúži v sčasnom kostole. Pár metrov od neho bolo rodinné sídlo Bernáthovcov a pri ňom ich hrobársky obchod. 12. januára 1663 sa stal Peter Csicseri vicišpánom celej Užskej stolice. Bol pochavaný vo vtedajšom Vojanskom kostole. Na konci 15. stor. rodina Csicsderi natrvalo opustila Vojany a ich majetok kúpila rodina Morgayovcov, neskôr rodina Bernáthovcov. Dodnes sa zachovala ich rodinná krypta na obenom cintoríne.

Okolo roku 1780 bol vo Vojanoch jediný refomovaný kostol na okolí a tak reformovaní veriaci z Krišovskej Lieskovej a Ižkoviec chodili na svoje každodenné ranné a večerné modlitby do Vojan.

V 1839 roku vyvrcholila potreba postaviť pre obec nový kostol. Ešte v tomto roku nakúpili 80-tisíc tehál a zo Svätuše s pomocou okolitých obcí navozili kamene do základov a 2. mája 1840 uzavreli zmluvu s murárskym majstrom. Pred výstavbou bolo potrebné vybrať vhodné miesto, kde mal kostol stáť. Miesto, kde stál starý kostol, bolo v tých časoch na okraji obce a najvyhovujúcejšou sa zdala byť záhrada priblížne v strede obce. Samotná stavba trvala od konca roka 1839 až do konca roka 1846. Vyvätený bol 28. novembra 1846. Neskôr sa ukázalo, že počas výstavby sa mnoho vecí prehliadlo. Už samotné umiestnenie kostola na najnižšom bode na okolí bolo nevýhodné z hľadiska pomerne častých záplav, proti ktorým sa vtedy nevedeli účinne brániť. Tak v roku 1880, počas jednej z najrozsiahlejších záplav v posledných časoch bolo počas niekoľkých rýždňov v kostole 1,5 metrová voda. Ďalším zlým rozhodnutím bolo, keď sa rozhodli strechu pokryť namiesto drevených šindľov keramickými škridlami, s ktorými v tch časoch ešte nemali skúsenosti a pod tiažou škridiel sa časom prehýbali strešné trámy a tieto rozláčali bočné steny. Tieto problémy vyriešil až Šimon Bernáth, ktorý dokončil stavbu kostola aj kotolnej veže.

V roku 1861 sa farárom stal na dlhých 54 rokov Jozef Virág, ktorého pastorácia mala veľmi veľký splyv na reformovanú obec. Keď prišiel, načiel tu veľmi chudobnú cirkev. Ale s jeho príchodom akoby sa rozprúdil vo Vojanoch nový život, vedel v ľudoch prebudiť nové obetavé nadšenie.

V roku 1871 predali všetky cirkevné lesy a peniaze slúžili až do I. svetovej vojny ako živobytie pre farára a učiteľa v obci. V tom istom roku už bola cirkev vo Vojanoch schopná takej veľkej udalosti, ako bolo vysvätenie farára. Ten bol za veľkých osláv vysvätený 29. septembra. V tom istom roku bol ohradený kostol.

V roku 1880 vtedajší učiteľ Štefan Lázár založil spevácky zbor, ktorý sa onedlho stal jedným z najlepších na okolí. Nasledujúce roky až po I. svetovú vojnu plynuli pokojne a bez väčších problémov. V roku 1922 bola v dôsledku vojny prvýkrát vyberaná v obci cirkevná daň, z ktorej zrenovovali kostol a školu. V roku 1928 navštevovalo miesnu školu už 125 detí, kvôli čomu sa stalo nutnosťou vybudovať ešte jednu učebňu. Po tomto roku chýbajú podrobnejšie informácie týkajúce sa náboženského života v obci.

V roku 2001 bola odovzdaná cirkvi za symbolickú cenu budova školy a bola začatá rekonštrukcia kostola. Ten bol dokončený a vysvätený za veľkolepých osláv v roku 2003.

 


 

dnes je: 16.12.2017

meniny má: Albína

webygroup
ÚvodÚvodná stránka